Fantomas Bohemia Platina

Túto kapitolu otváram ako varovanie pre ostatných, aby si dávali pozor aj pri kúpe zvieratka z chovateľských staníc. Ani to nemusí byť vždy záruka zdravého miláčika. Či už ide o psíka, mačičku, alebo iné zvieratko, veľmi dobre si overte chovateľa a pýtajte sa aj iných ľudí, chovateľov, aké majú skúsenosti s danou chovateľskou stanicou. Zároveň si vyzistite na čo má dané plemeno preddispozíciu čo sa týka chorôb, aké sú povinné tesy a či sú rodičia testovaní... pýtajte sa na počet psov a chcite vidieť z akého prstredia pochádza Váš budúci člen rodiny. Opatrnosti nieje nikdy dosť. Verte mi. Stať sa môže čokoľvek, kupujete si predsalen živú bytosť, za ktorú budete niesť zodpovednosť na celý jeho život. Na ZÁKLAD by ste nemali nikdy zabúdať a to: preverovať, pýtať sa, žiadať testy a hlavne odchádzať s riadnou Kúpnou Zmluvou !. Každý dobrý chovateľ Vás ochotne prevedie svojim chovom, ukáže testy, nemá čo tajiť.

Tento príbeh píšem ako vlastnú skúsenosť, že aj sám chovateľ sa dokáže popáliť medzi ostatnými chovateľmi, ak stratí obozretnosť.

Je to pre mňa veľmi bolestná príučka, ktorú si nikdy neodpustím.

Odpočívaj v pokoji, anjelik náš!

Spomienka na Fantomasa Bohemia Platina alias. Merlinka

Pani chovateľku Ingrid Dedkovú som oslovila, nakoľko som ju poznala z mačacej výstavy. Dávnejšie sme spolu preberali mačky a aj jej psíkov a jednoducho bola prvá kto ma napadol, keďže sa na fb prezentuje ako výborný chovateľ. Hľadala som pre maminu šteniatko - fenečku. Mamine pred dvomi rokmi umrel psík a konečne nabrala silu. Požiadala ma aby som jej našla fenečku, dievčatko aby jej to čo najmenej pripomínalo stratu a zároveň aj z predošlých skúseností. S pani chovateľkou sme si písali cez messenger na fb. Písala mi, že momentálne nemá šteniatka, no navrhla nám, keďže sa už poznáme, že má doma jedného veľmi milého, ročného psíka s komplet návykmi, ktorému hľadá domov, nechce ho dať len tak niekomu, ale že už je vychovaný a keďže pozná jeho povahu, že nám píše práve s touto ponukou. Cena by bola špeciálna, keďže sme to my a to 500 eur. Odíde od nej vraj až po kastrácií. S maminou sa nám to páčilo. Bolo 17.2.2019. Na druhý deň som si s chovateľkou zavolali, porozprávali sme sa o ďalšom postupe a vzájomne sa dohodli, že Merlin podstúpi kastráciu u nás, u môjho veterinára. Ja mu verím , je to skúsený odborník a je to celé jednoduchšie.

Dohodli sme sa na termíne odberu 4.3. Mamina si vzala dovolenku a šli sme. Po príchode, nás pani chovateľka privítala pred veľkým domom, bola milá, no ostali sme na verande. Vedľa bola izba, kde má pani krásnu vitrínu s pohármi. V tej izbe v ohrádke nás čakal náš psík. bol dosť chudý a mal plienku. Bolo nám to divné,ale vraj tak musí mať, lebo sa jej fenečky hárajú a on potom značkuje(prišlo mi to logické, dávalo to zmysel) Následne som si uvedomila, že nevidím žiadneho iného psa a ani nepočujem. Spýtala som sa, kde sú ostatní psy. Vraj vzadu v dome. Môžete nám ich prosím ukázať? jasné. Stále nás nepustila ďalej, len nám doniesla dvoch yorkov a dvoch pomerianov. Viac som sa tým nezaoberala, lebo som už mala na rukách Merlina a ten sa mi hneď poskladal v naručí a ja som mala pocit, že ho musím chrániť. Odišli sme po dvoch hodinách. Opakujem, pani bola milá, len mi bolo niekedy zvláštne, že rozprávala viac o mačkách a skúsenostiach ako o malom psíkovi. Požiadala ma aby kastrácia prebehla čím skôr, a že keď už bude psík v narkóze, máme požiadať veterinára aby mu vytrhol mliečny zub, ktorý mu ešte ostal. Ok. Cesta trvala 3 hodiny a celú dobu psík sedel mame na kolenách, mňa fixoval očami. Šoférovala som, no po každé keď sa dalo, som ho pohladila a povedala, že už bude dobre.

Bol pondelok 4.3., termín na kastráciu sme dostali na piatok 8.3. Psíka som mala v tú noc doma ja, aby som dohliadla na jeho posledné jedlo večer pred zákrokom. Celú noc mi spal na hrudi. Bol vlastne od začiatku taký pokojný a stále fixovaný, do toho sa miestami veľmi triasol. Snažila som sa byť čo najviac milá a vľúdna, vždy keď sa dalo som si s ním pokojne sadla a objímala ho. Chápala som, že je ešte asi v šoku z tej celej zmeny. Ráno som ho odviezla. Okolo 14.30h mi zavolal môj veterinár, že ho to veľmi mrzí, že psík je v umelom spánku, lebo im okamžite po zavedení narkózy skolaboval, ani sa k zákroku vlastne nedostali, pretože ho hneď začali oživovať. Po 15 minútach sa im to aj podarilo, psík naskočil, no na nič nereagoval... Bola som v šoku. S plačom som volala pani Dedkovej, v nádejí, že ma upokojí ,lebo tieto psíky chová, má skúsenosti a vysvetlí, čo to celé znamená... dnes už viem, čo to znamená.. no v tom šoku som len počula slová a nerozumela významu. Pani dedkova na mňa začala kričať, že to sme my na Slovensku, že ona vedela, že ho nemá nikomu dávať a pod. prosila som ju nech na mňa nekričí, nech mi skúsi vysvetliť, čo sa vlastne deje.. plakala som. Požiadala som ju, či jej môže môj veterinár zavolať a že jej to vysvetlí a ona mi potom povie, čo sa vlastne deje.. Keď mi opätovne zavolala, už bola pokojnejšia, že nevie čo mi má povedať, boli ju to a nemôže teraz o tom hovoriť. koniec. Doma sme psíka riešili, neustále sme s vet. tímom volali. Môj veterinár hľadal, obvolával špeciálnych veterinárov, neurológa, čo viem aj iných... Opakoval, že sa mu to ešte nestalo, že by mu psík po podaní tak jemnej dávky narkózy skolabolval... Je to odborník , denne má takto malých psíkov na stole. Na nasej klinike som ich videla veľakrát, po cisaráku, po zúbkoch.. vždy to bolo ok. Pán doktor má veľmi dobré meno a ja osobne ho poznám roky. Sama som bola pokojnejšia, že Merlinka zverím práve jemu do rúk. Neverím, že by pochybil, ako mi to vykrikovala chovateľka. Pri všetkom úsilí, psík večer po 20.h odišiel..

V pondelok ráno som ho odniesla na pitvu. Potrebovala som vedieť, čo sa stalo. Keď som si spätne prehrávala všetko, čo sa za posledné dni udialo. Že som vlastne nevidela kde a ako býval, že nemám zmluvu, lebo" je to na nás, ale nemusíme to dať na papier, veď sa poznáme " ( nechápem ako som sa nechala tak lapiť), že som vlastne nevidela jeho rodokmeň a už vôbec ho nemám, lebo mi mal byť odovzdaný až po vykonaní kastrácie a že mám len pas ,ale jeho číslo, ani číslo čipu sa nikde nedalo nájsť. V žiadnej evidencii. Že sa ma každý ( dvaja patológovia a celý vet. tím u nás) pýtal, koľko mal vlastne psík rokov, lebo ešte nevideli u tak mladého psa, zuby v takomto stave... Foto zúbkov, prikladám. Mimochodom v pase je uvedený pod menom Fantomas Bohemia Platina ,ale pani ho vraj od mala volá Merlin, lebo tak vraj volá všetkých, aby si ich nemýlila. (celkom logické) .

Pani Dedkovú som opätovne kontaktovala v pondelok 11.3. Bola som smutná, ale slušná. Chcela som to pochopiť.. Napísala som jej, že aj keď sa ma nepýta, psík už tu nie je. A že ju veľmi pekne prosím, či mi môže poslať rodokmeň. Vraj na čo mi teraz je. Chcela som vedieť, čo som si kúpila, nakoľko sme ho predtým nevideli, a podľa čipu sme nevedeli psíka v databáze nájsť. Z toho šoku som už začala pochybovať, či vôbec bol z chs. O dva dni mi poslala v správe fotku, kde je vidno rodokmeň, no dodnes ho officiálne nemám.

Výsledok pitvy mám už týždeň doma. Dlho sme čakali na histologické vyšetrenie. Z pitvy nič úplne konkrétne nevychádza, máme len podozrenie podľa toho rýchleho kolapsu, na srdiečko. Bolo veľkosťou na hranici, nemal úplne v poriadku ľavú komoru srdca ... stále čakám na vyjadrenia nestranných ostatných veterinárov. Medzičasom ako som čakala, dozvedela som sa, že pani chovateľka nemá až tak dobré meno. Píšu mi súkromne ľudia, ktorí s ňou mali zlú skúsenosť, či už sú to chovatelia mačiek Ragdollov, alebo chovatelia Yorkov.

Viem, že to život môjmu psovi nevráti, píšem to preto, pretože ma prekvapilo správanie pani chovateľky. V žiadnom prípade nemá pocit, že by sa ona zachovala nekorektne. Ja však áno. Keby sa to stalo mne, cítila by som sa hrozne. Hrozne za to, že zviera z mojej chs žilo v novej rodine len pár dní, že som ho posielala na zákrok prakticky ihneď ako príchode do nového domova, kedy je evidentne ešte chúďa v strese... že už nežije... niečo mi tu skrátka nesedí... Psík nemal rok, ako pani Dedková písala, ale rok a pol. nebol naučený návykom, cikal aj u nás kade tade. Bol chudučký a utrasený.. Mám plnú hlavu otázok: Prečo bol rok a pol doma? Prečo ho vlastne predávala? ( na to som odpoveď stále nedostala), prečo mal v takom stave zúbky?nie je úlohou dobrého chovateľa odstrániť mliečne zuby už pri prezubovaní? prečo ho nedala uspať ona a vtrhnúť ten zub? prečo bol ostrihaný? prečo mal plienku? prečo sa tak bál? my sme predsa pokojní... keby som len čosi tušila, vezmem ho na vyšetrenia a zabezpečím liečbu.. nedopustím aby sa toto stalo... je to hrozná bolesť..príšerná.. stále ho vidím.. a moja mama..? tak pre ňu to bola neskutočná rana.. ublížila som najbližším a aj psíkovi, lebo som ho nepoznala..nevedela som...

... a potom len ten útok na mňa, moju osobu, na veterinára, ktorému volala a hrozila súdom a zničením mena. Takto sa žiadny seriózny chovateľ nespráva...

♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥

Bol si s nami tak krátko...

a predsa si znamenal pre Nás všetko..

S ťažkým, boľavým srdcom tu zostávam,

do neba so slzami v očiach pozerám...

a prosbu o odpustenie v duši si prehrávam...

Odpusť mi, že som nepoznala Tvoj príbeh,

Tvoje trápenie, Tvoje predošlé životné chvíle..

Nebola som na takú ranu pripravená...

Nerozumiem... stále nechápem, čo to celé znamená..

Buď šťastný pokladík náš tam, za dúhovým mostom...

Bol si tu krátko, no bol si náš! .. nebol si len hosťom...

Bol si s nami tak krátko,

Ĺúbime Ťa, spi anjelik sladko....

♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥