Cítim to tak, vidím to tak... Veď nie nadarmo sa kráľom zvierat stala práve mačkovitá šelma - LEV.
Lev je nádherný,silný.. majestátne zviera. Tak alfasamec, ako aj samica - matka. Ja myslím, že aj naše mačky, každá jedna sú kráľovné, minimálne kráľovné našich sŕdc... a nejeden vlastník takejto kráľovnej či kráľa mi dá za pravdu,že sa s nimi človek nikdy nenudí a žiaden deň sa s nimi neopakuje, nie je rovnaký. Žiadna rutina, či stereotyp. To pri mačkách neexistuje. Nie nie, práve naopak.
Ako chovateľka a vlastník zopár kúskov "minimačkovitej" šelmy:-) s nimi denno denne zažívam nové a nové dobrodružstvá. Každý deň je nový príbeh. V tejto sekcii by som sa s Vami chcela podeliť o naše príbehy. Príbehy zo života chovateľa a jeho mačiek :-)
26.4.2019
Milý denníček. Veľmi dlhosom tu nebola... nemám vobec čas sedieť pri počítači..
Udialo sa toho toľko,že neviem kde začať. Minulý rok bol pre nás opäť celkom úspešný, za čo som naozaj šťastná a hlavne pyšná, no zároveň priniesol aj straty v podobe toho, že nás opustilo pár najbližších. Moj deduško nás opustil v decembri na konci roka, Poppy zažila stratu svojich nenarodených mačiatok po tom, čo ju zradilo zdravie a dostala infekciu, no a v poslednom rade sme zažili podraz osudu začiatkom tohoto roka. kedy nás opustil náš nový psík.
Ale aby som bola aj pozitívna, Grace ako kastrátka mala úspechy na výstavách, kde dosiahla titul IP- Inter Premior a zároveň sa stala naším Národným víťazom pre rok 2018. Poppy si vyjazdila titul Champion a Náš odchov Luis dostal krásne tri ocenenia -Best in Variety a nominácie do Best in Show.
V októbri nám Miuška priviedla na svet 11 nádherných mačiatok, ktoré sú už úspešne v nových milujúcich rodinkách.
Veľmi sa z toho tešíme.
12.3.2018
Už takmer po každé začínam príspevok v tomto denníčku vetou : "ten čas tak rýchlo letí... ale je to veru tak... letií rýchlo, prerýchlo... keď som si našla naposledy skulinku času v mojom nabitom programe aby som napísala nejakú príhodu, mali sme doma ešte mačiatka z vrhu K a neviem,či sme sa nechystali na výstavu do Viničného. Aaa tak pozerám,že Viničné som v poslednom príspevku ani nespomínala, ba ani Vianoce nie. Hanba mi. Je to veru dlhá doba. Prešli Vianoce, Nový rok a veru aj tá výstava, ktorá bola vôbec prvá v tomto roku. Tak, len v skratke..
Vianoce boli krásne, čarovné a miestami šialené, ako to už pri mačiatkach a domove s mačkami býva. Ale! stromček nám nespadol, vydržal stáť, nezhorel, nikto naň neliezol, ba dokonca ani kábel od svetiel nik nerozkúsal. A to bol prosím pekne, živý. Našli sa síce 3-mesační pomocníci pri zdobení.. kde si to odnieslo pár ozdôb, ale inak sa len maximálne pila voda z podmisky, kde mal stromček svoj prísun vlahy. Na Štedrý deň bola Poppy nedočkavá a kým sme sa nepozerali, začala na "tajňáša" rozbalovať (rozumej ožužlávať papier na rohu balíčka) svoj darček. Už sme ju v tom nechali, aby mohla dokonať svoje dielo,keď sa tak veľmi nevie dočkať :-)
Silvester bol tento rok akýsi pokojnejší. Za oknami vládla úplná tma ako z hororu. Nebolo vidieť na viac ako tri metre...bolo to pochmúrne a zároveň tajomne krásne. Nuž, a keďže nebolo vidno aj ohňostroja a rachejtlí bolo menej. Zvieratá u nás doma to tentokrát zvládli s relatívnym pokojom. Mačky úplne, iba naš pes bol mierne,ale naozaj len mierne ustráchaný a roztrasený. Naopak mačiatka mám pocit, že ani nepostrehli, že by sa za oknami niečo dialo..buď spinkali, alebo sa venovali hrám.
Po novom roku som mala doma ešte dvoch lapajov -Kimballa a Kennetha a tak som ich prihlásila na výstavu, ktorá sa konala neďaleko. Pripožičala som si k nim ich brata od jedných známych, ktorí bývajú v našej obci a tak šli na výstavu ako vrh mačiatok. Atmosféra na výstave im vôbec nevadila, ani návštevníci ,ktorým sa naši chalani veľmi páčili. Na záver toho celého nás potešila výhra, ktorú získali a celkovo správa, že majú chlapci nový domov. Na výstave si Kennetha obľúbil jeden manželský pár, ktorý si ho hneď v pondelok prišiel aj vziať a Kimball skončil v jednom byte s Kennym (bratom) aby im nebolo samým smutno. A ako mi chodia správy, tak je to veselá dvojica. Veľmi sa ľúbia a rozumejú si.
Koncom februára som sa dozvedela, že krytie našej Miušky a Lea bolo úspešné a že sa naša chovateľská stanica opäť rozrastie o ďalší vrh. Mačiatka by sa mali narodiť začiatkom apríla. Maminka Mia zatiaľ pekne papá, oddychuje, necháva sa hýčkať, bozkávať a rozmaznávať.... svoje tehotenstvo si užíva ako sa na budúcu maminu patrí..bruško rastie veľkou rýchlosťou a ja sa už teraz neviem dočkať ako ich prvýkrát uvidím...
16.10.2017
Máme za sebou veľmi pekný a dobrodružný výlet. Po dlhšom čase sme si opäť spravili výlet na výstavu s prespaním v hoteli. Tentokrát bolo zloženie mačacích osobností takéto: Leo, Heidi a Poppy. počas víkendu 14.-15.10. sme sa zúčastnili mačacej výstavy v Banskej Bystrici. je to moja tradičná výstava,ktorej sa jednoducho "musím" zúčastniť každý rok, už 4. rok po sebe. Ako pomoc som mala so sebou manžela. Deti a ostatné mačičky strážil náš dedko.
Výlet sa myslím vydaril. :-) Dobrodružný bol v tom,že som mala so sebou mačaciu pubertiačku, zalúbenú a žhavú cicu v ruji a dospelého " pána" kocúra. Jednoznačne mi mohlo byť jasné,že to nebude úplne jednoduché. Prvú noc som spala len dve hodiny. Leo sa snažil dvoriť alebo naháňať s našou pubiškou,ktorá si neviem prečo myslela,že je Speedy Gonzáles a musí celú noc nabehávať svoje "športové metríky". Ako, má len ledva 2 a pol kila, no ked utekala smer okno-kúpelňa a späť, znelo to akoby izbou cválalo stádo malých koní. No nedalo sa pri tom spať. Ani Leo nemohol spať..pri každom asi štvrtom "kolečku" našej slečny jej zahundral, zavrnkal..prípadne neskôr okolo 4hodiny rána mal pocit,že by to už mal vychovať a začal ju po izbe naháňať...to už sme mali nie koníky,ale rovno stádo malých slonov...
Heidi bola na samotke v kúpelni, aby nedráždila, prípadne nevymýšlala počas noci s návrhmi na Leonarda.
cez deň boli všetci tým pádom, vrátane mňa unavení, podráždení..jednoducho ideálna nálada na výstavu :-)
Druhá noc už bola lepšia. Na samotku šiel Leo a aj únava urobila svoje. Spali sme všetci do jedného .
Veľmi milá udalosť nás ale postretla ešte v sobotu. Na výstavu sa prišiel s nami ukázať aj Leov syn Christianko, ktorý nám urobil neuveriteľnú radosť. Na to, že to bola jeho prvá výstava vôbec, získal naozaj nádherné výsledky.. v triede mačiatok získal titul Excelent 1, Nomináciu do večernej súťaže najlepších mačiek - Best in Show a počas nej vyhral špeciálnu súťaž "Najkrajšia mačka výstavy" -zvolená návštevníkmi, ktorí za neho hlasovali pomocou vstupeniek.
Sme na neho tak veľmi hrdí..
9.10.2017
Milý denníček, máme za sebou náročné obdobie. Veľa sa toho udialo. Nestíhala som písať, tak len v krátkosti zhrniem. Od posledného zápisku ubehol viac ako mesiac. Máme nové krásne mačiatka. Grace to po druhýkráť opäť krásne zvládla. Porodila 5 nádherných mačiatok. Prevažne kocúrikov. Je to vlastne prvýkrát, čo máme vrh mačiatok, kde prevažujú viac malí loptoši, ako dievčatká - prinzecny, či šibalky-podľa toho ktorá, aká je . Takže je to vlastne malinká a príjemná zmena. Mačiatkam sa krásne darí, napredujú neuverteľnou rýchlosťou až mám pocit,že si ich nestihneme ani poriadne užiť, kým poputujú do nových rodiniek.
Stihli sme dve krásne výsvtavy v Žiline a vo Viničnom, kde Leo exceloval a aj vlastne ostatné naše mačičky,vrátanie mačiatok z vrhu J, ktoré vyhrali po oba dni, čo boli na výstave hlavnú súťaž "Best in SHow!" bola som na ne nesmierne hrdá a veru, aj slzičky dojatia mi tiekli. Ako ďalší darček pre mna bolo, že si tieto moje krásne mačatá našli nové rodinky a to nie hocijaké. Majú milujúcich rodičov, ktorí ich zahŕňajú toľkou pozornosťou a láskou až im niekedy v dobrom závidím..hneď by som menila je to pre mňa radosť, keď dostávam správy s fotkami z nových domovov a vidím ako sa im krásne darí a sú šťastné.
Týmto, všetkým v mene našich mačiatok, zo srdca úprimne ĎAKUJEM !
28.8.2017
Plán na dnes bol baliť všetkým veci, misky a krmivko na chatu. V utorok sme mali odísť. Nakoľko je Grace vo vysokom štádiu gravidity a vyzerá,že bude mať veľa mačiatok, nemôžem s ňou riskovať presun. Prehodnotili sme celú situáciu a ostávame doma. Našťastie to celá rodinka chápe a súhlasí.
27.8.2017
Nedeľa. Oddych pre všetkých. Budúca mamina si začala pýtať o porciu na viac a bez mihnutia zeleného očka sa kľudne pustí aj do susednej misky. Je jej to ale odpustené, keďže je tehuľka. Má výnimku
26.8.2017
Výstava v Ostrave za nami. Úspešne sme ju zvládli aj cestou tam a späť v jednom dni.
Leuško dostal ďalší CACS k nadobudnutiu titulu "Supreme Sampion" a Heidi dostala svoj prvý CAC z troch aby sa mohla stať šampionkou. Poppy ako mačiatkomilo prekvapila najmä mňa, pretože sa vôbec ničoho nebála a celý čas sa krásne jašila s Emmkou, ktorá jej šibrinkovala s mávatkom po klietke. K tejto výstave už žiaľ nemám čo dodať, len toľko, že isté veci sa v tejto krajine proste nezmenia. Houk.
24.8.2017
Prípravy na výstavu pokračujú. Tí, ktorích sa to týka sa na striedačku češú,pudrujú, strihajú sa im drápky a tie dámy, ktoré ostávajú doma sa naďalej venujú letnému nič nerobeniu. Dnešný ponzatok: Naša tehuľka Grace má už tak veľké bruško, že si už nedokáže sama umyť intímne partie
22.8.2017
Dnes sa Leuško kúpal. Začala sa príprava nášho Grand šampióna na mačaciu výstavu, ktorá sa bude konať už tento víkend v Ostrave. Leo sa nezvykne kúpať, aj keď mu kúpanie nevadí, má zvyčajne výbornú srsť a nie je to nutné. Ibaže po toľkých horúcich dňoch vyzeral, že to už veru fakt potrebuje. Napustila som mu teda teplú vaňu, namerala šampónik a šlo sa na vec. Leo nenamieta. Ak je správne teplá voda, s kludom briťáka si v nej posedí aj 10 minút, len nech ho príjemne polievam a masírujem.. Musím ho niekedy natočiť.. Stojí to za to. Dievčatá by ma už isto dodriapali a stratili by od stresu aj ten zvyšok srsti čo im po tých horúcich dňoch ostal, ale Leo nie. Leo je kráľ a tak to aj dal..
na "Kráľa".
20.8.2017
Ták.. dnes som si myslela, že Vám veru ani nič nenapíšem. Mali sme deň plný návštev, mačky mali spavý deň, veď aj počasie bolo zamračené a daždivé, ako stvorené na spánok a polihovanie. Nedivila som sa im..a popravde, aj som im trošku to pohodlie závidela. Večer, ale prišlo prekvapenie, s ktorým sa s Vami musím a chcem podeliť. Náš najmladší prírastok Poppy ma veľmi prekvapila. Asi len dvakrát som videla na nete mačku aportérku... Ten náš mazloš dobehol za nami do postele a doniesol nám plyšovú myšku. Hrala sa s ňou, nosila ju v papuľke sem a tam a prehadzovala si ju v labkách, až som si všimla,že ju začala zhadzovať z postele aby si po ňu potom zabehla a doniesla naspäť na posteľ. Skúsila som jej myšku teda hodiť ja a čuduj sa svete??? ona mi ju priniesla! skúsila som to druhý, tretí, štvrtý krát...po každé ju priniesla. Tak som sa rozhodla natočiť rýchlo video, keby to cez noc náhodou zabudla... ale nezabudla to!! Ráno sme trénovali znova a odvtedy je to naše "večerné" pravidlo, náš rituál
19.8.2017
Sobota. Konečne sa jemne ochladilo. Na terase a v záhrade je príjemne a tak manžel- gazda porába vonku okolo domu,čo sa len dá. Pár dní dozadu sa nám pokazil magnet na sieťkových dverách. Už asi tušíte o čom bude dnešný deň, resp, čo nové nám naše kráľovny vyviedli. Ako asi už viete, naše " šlachtené" a zdravotne "testované" mačky nechodia von. Nechcem riskovať stret s mačkou "domácou", či nehodu s autom a pod. , a tak sú naši miláčikovia len s nami. Väčšine to stačí.. až na Heidi. Heidi zdedila túlavé labky po maminke Coffee a tak vždy keď vidí pootvorené dvere na záhradu, už je v nich a labkou skúša aký je ten svet vonku za dverami. Aby som prešla k veci... bolo po obede, počasie mierne pod mrakom a schyľovalo sa k búrke.. kreslila som si s najmenšiou dcérou v jedálni a ako som bola zamyslená, nevšimla som si, že mi Heidi vykĺzla cez pootvorené dvere na záhradu von. Občas ma napadlo sa po ňej obzrieť, ale strašne sa mi nechcelo odtrhnúť zrak od kreslenia. Veď po tých rokoch,keď človek drží ceruzku a može si čmarkať a len tak pri tom ventilovať myšlienky, je to tak príjemné a uvoľnujúce, že sa mi vážne nechcelo ani hlavu otočiť.. Zrazu počujem muža ako na mna volá " poď rýchlo, Heidi máš na záhrade...nech nám nepreskočí plot.. " princezná si tám na zelenom trávničku len tak hala-bala s ľahkosťou pávieho pierka naháňala motýliky a zase sme pri tom hmyze.. Našťastie sa to tento krát veľmi dobre skončilo. Dobehla som za ňou a ako správna matka som jej nakázala "Heidi! domov!" ... a princezná sa teda pobrala pomalým krokom poslušne naspäť k dverám...(na rozdiel od jej mamy,ktorá by ma mala viete kde a šla by na úplne opačnú stranu s výrazom,chyť si ma keď chceš, bo ja domov nepôjdem )
18.8.2017
Uznávam, začínam v skutku netradične. V lete, v auguste a už ani presná polovica to nie je, ale hádam to nevadí :-) na druhej strane, aspoň je to pekný dátum.
Ako som už spomínala, je leto. Tento rok je to naozaj horúce a suché leto. Všetkým nám je teplo. V dome máme vždy o ten stupienok chladnejšie, no aj tak je to málo. Všetky moje kráľovny aj kráľ len ležia. Vyvalení na parketách,či dlažbe, ako mŕtvolky, či ešte lepšie koberčeky. Krásne, chlpaté, mramorové koberčeky. Ale pozor! nestúpať !:-) Jediná vec,ktorá ich vie donútiť k nejakému pohybu je hmyz. No nie hocijaký, musí to byť "mucha" ! Je leto, hnusné, teplé a fakt, keď si priznáme, len muchám akoby to vôbec nevadilo a neustále otravujú všetkých svojou všade prítomnosťou. Nebudem písať o muchách, ale o našich mačkách. Takže, ako som už písala,len mucha dokáže moje leňošky britky prebrať k "životu" v týchto sparných teplách. Najviac lovia Grace a Heidi. To sú naše lovkyňe obranárky. Vďaka nim nemáme v dome žiaden hmyz. Heidi to vyšperkovala a spravila si z hmyzu doslova lahôdku na jedenie. No tak potom lež na zemi,ked ti okolo úst letí jednohubka. Ako predvčerom. Heidi v sekunde mrštne zareagovala ( veď je to ešte mladica a špeku nemá až tak veľa akojej staršia spolubývajúca) vyskočila na nohy a začala sa naháňačka po našom prízemí. V skratke, niečo ako minitornádo, nakoľko lietala hore-dole a zhadzovala čo prišlo do cesty. V zápatí sa stalo niečo, čo som zatial videla len v kanáloch "youtube" a dodnes sa na tom bavím. Moja dovtedy šikovná mačka si sadla na gauč a jej "obeť" na okno. Následovalo kto z koho, rýchle prerátavnie možnosí skoku,doskoku a lapenia. No pre dnešný deň sa muselo niečo v matematike našej najmladšej stať, pretože ako vyskočila.. počty nestačili... vzdialenost ledva 50cm,čo mačka bežne bez problémov s ľavou zadnou labkou skočí, tentokrát to Heidi ale nedala. Videla som len škrabanie labiek o parapetu, stenu, vyvalený výrazv očiach (to čo?? ako?), výsmech na tvári muchy ( ak pribížite mikroskopom) bol jednoznačne jasný a Heidi doslova "capla" . S veľkým rachotom. Na zem. Nezdržali sme sa smiechu. Tento príbeh našťastie dopadol šťastne pre hlavnú aktérku a nešťastne pre vysmievača v čiernom mundúre. Ani nie o dve minúty na opačnej strane v jedálni pri okne sa Heidi dočkala svojho bzučivého sústa. Ale uznajte, bol to ťažký boj.
. Takže je to vlastne malinká a príjemná zmena. Mačiatkam sa krásne darí, napredujú neuverteľnou rýchlosťou až mám pocit,že si ich nestihneme ani poriadne užiť, kým poputujú do nových rodiniek. 
